Chov v domácnosti
Papagájec vlnkovaný bol prvýkrát do Európy
dovezený v roku 1840. Od tejto doby až do roku 1894, keď austrálska
vláda vydala úplný zákaz vývozu vtáctva z kontinentu sa z tohto druhu
doviezlo státisíce exemplárov, ktoré boli výhodným obchodným artiklom.
Prvé poznatky o úspešnom odchove papagájca boli publikované v roku 1850. Koncom 19. storočia vznikli vo Francúzsku, Holandsku a Belgicku farmy na ktorých boli odchovy týchto vtákov. Ich cena bola spočiatku vysoká a záujem o ne ešte stúpol po tom, ako sa objavili ich ďalšie farebné mutácie.
Chov
Papagájec vlnkovaný je nenáročný odolný vták, ktorého chov je vhodný aj pre začiatočníkov. Na hniezdenie mu stačí aj klietka 40×40×100 cm.
Je spoločenský, skôr začne hniezdiť, keď sú v klietke aspoň dva páry. Hniezdnych búdok v klietke by malo byť viac, ako je párov, aby pri ich obsadzovaní nedošlo k teritoriálnym sporom. Keď začne samček kŕmiť samičku a tá popri tom chodí do búdky, je to znamenie, že sa čoskoro začnú páriť.
Domáci miláčikovia
Papagájce
vlnkované vďaka svojej milej, hravej povahe, nenáročnosti a peknému
sfarbeniu patria medzi najobľúbenejšie chované papagáje. Sú tiež
zaraďované medzi päticu najnadanejších papagájov v imitácii zvukov a
teda aj ľudskej reči.
Potrava
Papagájce kŕmime zmesami suchého, či naklíčeného prosa, ovsom, zeleným krmivom (púpava, pastierska kapsička), mrkvou a nedozretým obilím, ku krmivu potrebujú jemný riečny piesok a zdroj vápnika (sépiovú kosť, alebo kúsky omietky, či vajcové škrupiny).Vodu im treba dávať denne čerstvú, kúpu sa v mokrej zelenej potrave, v
daždi, či jemnom postreku, priamo vo vode len výnimočne.
